Späť Pridané: 28.05. 2019

Denníček zo školy v prírode

Deň štvrtý:

Nechceli sme včera prezrádzať, tak sa to prevalí až dnes.

Večer, akože fakt že večer, sme mali "nočný pochod jedálňou". Teda, kto sa odhodlal. Tma tmúca už od prvého poschodia, na prízemí sme si už nevideli na špičku nosa. Aby ste tomu rozumeli, rozdelili sme sa do troch skupín. Prvá spustila plač už len pri tom návrhu. Druhá bola odhodlaná to zvládnuť, no nevydalo. Zas aby som nám nekrivdila, zvládli sme zísť až na prízemie a zdržať sa tam 47 sekúnd. Potom sme s vreskotom, dupotom a strachom v očiach vyleteli ako strely na 2. poschodie k skupinke číslo jeden a posilnili ich vo vzlykaní. No a nakoniec tretia skupinka (SB+LG+MF+ZK), ktorá to zvládla prejsť až do konca. Síce s vreskotom, natlačení na sebe, so stiahnutými hrdlami aj "púlkami" , ale zvládla! Nakoniec sme sa pridali k odpadlíkom v izbách a prvýkrát zaspávali s rozožatými všetkými lampami, ktoré boli v dosahu.


Dnes hneď od rána nám počasie neprialo. Už pri rannej toalete sme mali na streche koncert dažďových kvapiek. Dážď, nedážď, Fahrplan na dnes však bol jasný a nemienili sme z neho poľaviť. Čakali nás tri výlety. Hneď po raňajkách sme nabalili batohy obedom a pršiplášťami a vyrazili. Prvého sme navštívili uja sklára vo Valaskej Belej. Bol úžasný. Ukázal nám rôzne techniky výroby sklenených výrobkov a niektoré si aj nesieme domov. Veď uvidíte. Odtiaľ naša cesta viedla do Čičmian. Prezreli sme si krásne pomaľované domčeky ľudovej architektúry typické pre túto oblasť. Keď nám teta povedala, že v jednej izbe bývali aj dve rodiny, len sme otvárali ústa. Veľký úspech malo aj tretie miesto - živý betlehem v Rajeckej Lesnej. Nebolo treba ani slov, naše oči si prišli na svoje. Klobúk dolu pred šikovnými rukami uja rezbára! Cestou späť si v autobuse niektorí z nás schrupli. Mať takého skvelého uja šoféra pri každom výlete, radosť sa voziť! Vo všetkom nám vyšiel v ústrety, pomohol, posrandoval, no jedna radosť. Na chatu sme sa vrátili až neskoro popoludní. Chvíľu sme si oddýchli a ponaťahovali uchodené nohy a išli večerať. Teplá polievka padla po dni strávenom na vzduchu vhod a syrovo-kečupové špagety "jagbydal"  Večerný - záverečný program spočíval v nácviku tanca. Mali sme na to asi hodinu, ale podľa potlesku, ktorý sme zaň zožali, sa nám to podarilo výborne. Na záver sa s nami rozlúčili aj animátorky a poďakovali nám za čas strávený s nimi. Neviem, či bolo väčšie slzavé údolie včera pri nočnom pochode, alebo dnes pri lúčení. Veľmi nám za ne čas prirástli k srdcu, lúčili sa nám s nimi ťažko. Potom sme si s nimi ešte zatancovali na didžine a neochotne odišli do spŕch a izieb. Ale prišli nás ešte pozrieť, pomojkať a dať pusu na dobrú noc. Zaspávame s vedomím, že zajtra sa s nimi ešte stretneme. Musíme to brať optimisticky. Tak teda...posledná noc...nech je taká dobrá, ako všetky predošlé... Dobrú noc, Miška, dobrú noc Lia, dobrú noc, Homôlka, dobrú noc, naši milovaní... 

Deň tretí:

Dnešné ráno bolo síce zamračené, ale bez dažďa. Zobudili sme sa na plechový rámus. Až po pretretí karpín sme zistili, že to boli animátorky s budíčkom, teda hrncami a varechami. Raňajky - párky, kečup, horčica - sme zbúchali jedna radosť. Chvíľu sme sa venovali matike, trochu sme sa pohrali v izbe a bol tu čas obeda. Dnes sa pani kuchárky vyznamenali. Slepačia polievka, "šnicla", pyré, šalát - hotové nedeľné menu. Bolo to také dobré, že zjedenie nám trvalo iba chvíľku. Preto nám pred programom zostal čas ísť nadýchať sa horského vzduchu. Vybrali sme sa na neďaleký svah. Na lúke rozvoniavali kvety a zo stromov nám spievali vtáčiky. Párkrát sme sa tadiaľ prebehli, no čas na hodinách nám napovedal, že je treba vrátiť sa späť do chaty. Opäť sme mali fantasticky program. Hrdinovia dávnych čias nás zobrali do svojich krajín, kde sme šermovali, vozili sa na vozíkoch, skákali po stopách, triafali prakom a skúsili sme si aj kohútie zápasy. Potom sme hľadali trpaslíkov podľa farieb. Na chate nenájdete miesto, kde by sme neboli  Namiesto pohybu sme opäť zapojili šedú kôru a vymýšľali otázky na telo o svojich animátorkách, čím sme ich lepšie spoznali. Chvíľu si stihli zasúťažiť aj ony. Potom sme mali za úlohu vymyslieť báseň na určené slová a odprezentovať pred všetkými kamošmi. Na večeru sme mali pizzu, tak si viete predstavit, koľkokrát sme sa točili na dupľu. Teraz sa hráme super hru - beháme pocelej chate a kupujeme a predávame a kupujeme a predávame a kupujeme a....vyhýbame sa policajtom s kontrabandom a následným pokutám. Práve nás volajú na vyhodnotenie uskutočnených obchodov, tak sa musíme odmlčať. Dnešný večer však ani zďaleka nekončí...



Deň druhý:

Po prvej noci, sme sa zobudili do upršaného rána. Vykonali sme základné hygienické a estetické úkony a vrhli sa na lekvárové rožky s kakaom. Precvičili sme si, ako sa píšu pohľadnice, tak nezabudnite kontrolovať schránky. Dnes sme dali trochu zabrať aj mozgovým závitom - čo si začnete v takom nečase? Na obed bola rajčinová polievka a kuracie prsia so zemiakmi a kompótom. Odnášali sme vylízané taniere, také to bolo dobré. Dokonca aj chronickí nejedáči sa prekonali. Na izbe sme trávili obed pri hraní kariet, pexesa alebo v spoločnosti plyšových miláčikov. Popoludní sme zdolávali rekordy v zaťahovaní matíc, presýpaní hodín, strieľaním z megapraku, fúkaním do formule... Po splnení úloh sme si mohli vybrať spomedzi bonusových aktivít. Tvorili sme si čelenky, hrali futbal, bowling a trsali na tanečných kobercoch. Zhltli sme večeru a využili chvíľu kým nepršalo a rýchlo vybehli na kraj lesa. Potom si nás už do parádny vzali animátori a išli sme nacvičiť divadielko. Práve si ho ideme zahrať a pozrieť a podporiť aj iných kamarátov, tak sa nateraz lúčime. Nebojte, znova sa ozveme. 

Vaše milované deti

a pani učiteľky :-)



Deň prvý:

Do ŠVP sme dorazili okolo 10:20 hod. Animátori nás s nadšením privítali a hneď nám pomohli vyniesť batožinu do izieb. Pokryli sme stoly všetkým jedlým, čo nám rodičia nabalili a zistili sme, že hladom by sme neumreli ani o týždeň. Hladní sme však boli už hodinu pred obedom, tak nám šošovicová polievka a čevapčiči prišlo vhod. Poobede sme sa chvíľu pohrali v izbách, no čoskoro nás animátori vylákali von pred chatu. Rozdelili sme sa do družstiev k animátorom. Odvtedy sme už behali po stanovištiach, plnili úlohy, hádali rébusy a trénovali spoluprácu, vedomosti, logiku aj pamäť. Bola to obrovská zábava, nemali sme sa kedy nudiť, ani si odskočiť telefonovať. Pani učiteľka Zuzka behala po areáli a snažila sa zdokumentovať, čo len mohla. Spravili sme si aj pekné spoločné fotky a dokonca nás nakrúcal aj dron. Až doposiaľ nám počasie prialo. Pršať začalo až okolo 17:30 hod. K večeri sme si sadali správne unavení a vyhladovaní. Vzhľadom k tomu, že sme potrebovali načerpať energiu na večer, pani kuchárky nám upiekli fantastické lekvárové buchty, po ktorých sa len tak zaprášilo. Prezliekli sme sa na večerný program a bežali do spoločenskej miestnosti, kde na nás už čakali animátori. Vyrábali sme domčeky, ktorými sme predstavili svoju skupinu. Mali sme možnosť aj ozdobiť animátorov ponožkami, farbami na tvár, či balónmi. Vznikli z toho vtipné kombinácie. Potom sme si ešte zatrsali na diskotéke, kde sa ukázali praví parketoví levi. Niektorých z nás to zmohlo skôr, tak sme sa ospršili a chvíľu sme si v izbách čítali. Ostatní sa ku nám onedlho pridali a pred 22:00 sme čistí, voňaví a plní nových zážitkov ležali v posteliach. U niektorých z nás sa prejavila večerná clivota, ale s pomocou pani učiteliek sme to zvládli. Môžete byť na nás hrdí. Sme zvedaví, čo nám prinesie zajtrajšok...

Pár fotografií poslala pani učiteľka Zuzka na facebook a zopár ich je aj tu na webe, vo fotogalérii .Ostatné vám ukážeme, až keď prídeme domov.

Vaše milované detičky

Kontakt

033/55 90 123
0905 968 103
zs.voderady@gmail.com
Školská, 160
919 42 Voderady

Školská jedáleň

0948 446 943